Kniha piatich kruhov (Mijamoto Musaši)

Podrobný popis

Legendárny šermiar Mijamoto Musaši (Miyamoto Musashi, 1584-1645) sa narodil v stredovekom Japonsku, ktoré sa práve snažilo zotaviť z viac ako štyroch storočí vnútorných konfliktov, bojov a chaosu. Tradícia vlády cisárov ako absolutistických božských vládcov v 12. storočí prakticky zanikla a hoci každý nasledujúci cisár zostal oficiálnou hlavou krajiny, jeho moc bola podstatne obmedzená. Od tej doby Japonsko prežívalo takmer nepretržitú občiansku vojnu medzi provinčnými kniežatami, militantnými mníšskymi rádmi a bandami zbojníkov, bojujúcimi medzi sebou o pôdu a moc. V 15., 16. a dokonca aj v 17. storočí kniežatá, nazývaní daimjó („veľké mená“), stavali mohutné kamenné hrady na ochranu seba a svojich panstiev a za ich hradbami postupne vznikali nové mestá. Tieto vojny samozrejme obmedzili rozvoj obchodu a ochudobnili celú krajinu.
Kenšin (šermiar) alebo kengo (veľký šermiar), Šinmen Musaši no Kami Fudžiwara no Genšin, alebo, ako je všeobecne známy, Mijamoto Musaši, sa narodil v dedine Mijamoto v provincii Mimasaka v roku 1584. Musashi je názov oblasti juhozápadne od Tokia a titul „No Kami“ znamená šľachtica z tejto oblasti, zatiaľ čo Fudžiwara je meno viac ako tisíc rokov starej šľachtickej rodiny (Fudžiwarovci v 10. storočí uchvátili prakticky všetku moc v štáte, ktorú však neskôr opäť stratili).
Musashiho predkovia patrili k vetve mocného klanu Harima na južnom japonskom ostrove Kjúšu. Hirada Šokan, jeho ded, bol vazalom Šinmena Iga no Kami Sudešigeho, pána hradu Takejama v Jošinu. Ten si Hiradu Šokana veľmi vážil a nakoniec mu dal za ženu svoju dcéru.
Keď mal Musashi sedem rokov, jeho otec Munisai buď zomrel, alebo odišiel od rodiny. Po smrti matky bol Musashi – v detstve nazývaný Ben no Suke – zverený do opatery strýka z matkinej strany, kňaza. Takto nachádzame Musashiho, syna samuraja, ako sirotu v čase Hidejošiho ťaženia za zjednotenie krajiny, v nešťastnej krajine zmietanej chaosom a násilím. Musashi bol búrlivý mladík s silnou vôľou a na svoj vek mimoriadne fyzicky vyspelý. Nevieme, či sa k kendó dostal pod vplyvom strýka, alebo či ho k tomu priviedla jeho agresívna povaha, ale je zaznamenané, že už v roku 1596 zabil v súboji prvého muža, a to mal len 13 rokov! Jeho súperom bol Arima Kihei, samuraj zo školy Šintó-rjú, ktorý ovládal meč aj kopiju. Chlapec zrazil muža na zem a bil ho palicou po hlave, keď sa ten pokúsil vstať. Krátko nato Kihei zomrel na vykrvácanie. (Stalo sa to v dedine Hirafuku v provincii Banšu.)
Ďalší súboj mal Musashi vo veku 16 rokov, keď porazil šermiara menom Tadašima Akijama z provincie Tadžima. V tom čase opustil domov a vydal sa na „putovanie bojovníka“, ktoré mu prinieslo množstvo víťazstiev v súbojoch a zápasoch a šesťkrát ho priviedlo do vojny, až sa nakoniec vo veku 50 rokov usadil a dosiahol to, čo hľadal. V tom čase krajinou putovalo mnoho ďalších róninov, niektorí sami, ako práve Musashi, iní sa tešili podpore, hoci nie takej, akú si na svojom „putovaní“ o sto rokov skôr iný slávny šermiar Cukahara Bokude (Tsukahara, 1489-1571), ktorého sprevádzalo viac ako sto ľudí.
Túto časť života strávil Musashi mimo spoločnosti, keď sa s nezvratnou jednohlasnosťou zasvätil hľadaniu osvietenia Cestou meča. Venoval sa len zdokonaľovaniu svojho umenia, žil asketicky ako málokto, potuloval sa po Japonsku, ošľahaný chladnými zimnými vetrami, nestarajúc sa o vlasy, bez spoločnosti žien, nevenujúc sa žiadnemu inému povolaniu ako svojmu štúdiu. Hovorí sa, že nikdy sám nevstúpil do kúpeľov (pokiaľ nebol chytený neozbrojený a bez stráže) a že vyzeral zanedbane a úbohlo.
V bitve pri Sekigahare (1600), ktorá rozhodla o tom, že Iejasu nahradil v úlohe vojenského diktátora Hidejošiho (ktorý nemohol používať titul šógun kvôli svojmu nízkemu pôvodu), sa Musashi pridal k armáde klanu Ašikaga, bojujúcej proti Iejasovi. Prežil tri strašné dni, počas ktorých zahynulo 70 000 ľudí, ako aj lov na vojakov porazenej armády a následný masaker.
Keď mal 21 rokov, prišiel do Kjóta. Toto mesto sa potom stalo dejiskom jeho vendety proti rodine Jošioka (Yoshioka).
Jošiokovci boli po stáročia šermiarskymi inštruktormi na dvore rodu Ašikaga. Keď im Tokugawa zakázal vyučovať kendó, rodina sa stala farbiarmi a sú nimi dodnes. Munisai, Musashiho otec, bol pozvaný do Kjóta niekoľko rokov predtým šógunom Ašikagu. Munisai bol schopný šermiar a expert na džitte (používa sa aj názov sai), dýku s jazýčkami po bokoch na zachytávanie (a lámanie) čepelí mečov. Podľa tradície Munisai bojoval s tromi členmi rodu Jošioka a vyhral dva súboje, čo malo zrejme rozhodujúci vplyv na Musashiho správanie voči tejto rodine.
Jošioka Seidžuró (Yoshioka Seijiro), hlava rodu, bol prvý, kto bojoval s Musashim, stretli sa na močaristom teréne za mestom. Seidžuró bol vyzbrojený skutočným mečom, Musaši dreveným. Musaši zrazil Seidžuróa divokým útokom a kruto ho zmlátil, keď ležal na zemi.

Sluhovia odniesli svojho pána na nosidlách domov, kde si zo hanby odrezal svoj samurajský uzlík vlasov na temene hlavy. ......